Pôvodne to mala byť glosa uverejnená na portáli MLOKI, Epilóg o prenájme priestorov Senátora pre PND. Pre obsažnosť a zhrnutie faktov sa z tejto glosy však stal celkom dlhý článok, na túto tému už posledný. Často sa nás pýtate, čo sa vlastne udialo, preto veríme, že si nájdete čas prečítať si, ako celý tento príbeh okolo prenájmu vnímame my.
Michaela Zakuťanská: Volim vypiť
alebo
Epilóg o prenájme priestorov pre Prešovské národné divadlo
Keď človek prenikne hlbšie do fungovania miestnej samosprávy, stratí akékoľvek ilúzie o tom ako asi „funguje“ táto krajina. O politike o ktorej nemal vysokú mienku ani predtým mu ostáva myslieť si už len to, že tých pár odhodlaných, čo chce niečo zmeniť, nezmení takmer nič. Lebo politici, i keď lokálny, si veľmi rýchlo zvyknú na to, že sa z nich oblečením magického dobre ušitého obleku a dôležitými kontaktmi v mobilnom telefóne stávajú akýsi nadľudia, ktorých poslaním nie je napĺňať priania a potreby občanov, ale len zvýhodňovať seba, svoju rodinu a známych, najmä rýchlo a teraz, kým sú pri moci.
Aby som zhrnula náš dlhý príbeh a skúsenosť na pár riadkov. Vo februári 2015 sme požiadali primátorku mesta Prešov o pomoc pri hľadaní priestorov pre Prešovské národné divadlo. Na osobnom stretnutí nám vtedy novozvolená primátorka pomoc prisľúbila a sama navrhla dlhodobo nevyužité priestory bývalého hotela Senátor na Hlavnej ulici v Prešove. Vo svojom mene nám dohodla stretnutie so zástupcami firmy Prešov REAL, ktorá spravuje mestský majetok. V REALE nám navrhli zopár nehnuteľností, ktoré by sme si mohli obzrieť a v marci sme absolvovali prehliadky niekoľkých priestorov. Vytvoreniu štúdiovej divadelnej sály však zodpovedal len priestor bývalého hotela Senátor, ide o prvé poschodie (II.NP) meštianskeho domu na Hlavnej ulici, kde sa nachádza sála o rozmere 97m², niekoľko salónikov a bývalá kuchyňa, z ktorých je možné vytvoriť foyer divadla a spoločenské priestory, zázemie pre hercov a sklad rekvizít. Podali sme si žiadosť o prenájom týchto priestorov k dátumu 14.4.2015 s osobitným zreteľom (teda za 1€/m² ročne a náklady na energie.)
Oslovili sme architektov z JaOnMi, ktorí nám vo svojom voľnom čase a na vlastné náklady vyhotovili vizualizáciu priestoru a absolvovali s nami ďalšiu prehliadku. Nič nenasvedčovalo tomu, že by mohli nastať akékoľvek komplikácie pri prenájme takéhoto dlhodobo nevyužitého priestoru, ešte na spoločensky prospešný účel. Spočiatku sme verili tomu, že novú sezónu zahájime v novom divadle, postupne sme však začali spoznávať rôznych úradníkov, poslancov a hlbiny priebehu schvaľovania takejto žiadosti. Prešov REAL doporučilo mestu žiadať od nás prenájom 8,3 €/m² ročne a náklady, s čím sme súhlasili, keďže ide o štandardný prenájom stanovený mestom pre občianske združenia a žiadali sme o plochu 332 m². Za záhadných okolností sme až na druhýkrát sme prešli výborom mestskej časti a začalo sa čosi šepkať o ďalšom záujemcovi. Keďže každý výbor a komisia sa stretávajú raz mesačne, výbory a komisie sa absolvujú postupne, náš časový plán na ktorý boli naviazané granty a ľudia bol nereálny. Totiž do hry vstúpilo tanečné štúdio Frimart, ktoré si 22.4.2015 založilo občianske združenie (ponúkajúce komerčné aktivity – tanečné kurzy a výchovné koncerty. V tom čase už malo tanečné štúdio prenajaté priestory vo fitnesscentre a jeho majitelia ako tanečníci reprezentovali mesto Michalovce.) a prihlásilo sa do nevyhlásenej obchodnej súťaže o III.NP (nie II.NP) k neurčitému dátumu. Na ich prihláške, totiž figurujú až dátumy tri – 25.5. pri podpise žiadateľa, 14.5. na pečiatke z podateľne a ďalší júnový dátum na ďalšej neurčitej pečiatke z podateľne. Zrazu sme museli čakať, kým oni prejdú tými istými kolami, ktorými sme prešli už aj my, a do majetkovej komisie sme sa tak dostali až 1.7.2015 (teda bez možnosti dostať našu žiadosť na mestské zastupiteľstvo pred letnými prázdninami), kedy komisia doporučila prenájom priestorov PND a nedoporučila prenájom priestorov tanečnému štúdiu z dôvodov zaťaženia klenieb pri vykonávaní športovej činnosti a požiadala tanečné štúdio o vypracovanie statického posudku, ak chcú o priestory naďalej žiadať. Do leta sme odchádzali s tým, že síce sezónu v priestoroch Senátora nezačneme, ale verili sme, že mesto nás podporí.
22.9.2015 opäť zasadala majetková komisia, ktorá po doručení statického posudku (ktorý nie je posudkom, len vyjadrením statika, ale v ďalších dokumentoch už tanečníci nazývajú vyjadrenie statika posudkom) od tančného štúdia Frimart a komisia následne opäť nedoporučila prenájom tanečnému štúdiu.
Dňa 19.10.2015 zasadala mestská rada, ktorá je odporúčacím orgánom mestského zastupiteľstva, pre ktoré pripravuje podklady na jeho zasadnutie a odporúča jednotlivé návrhy schváliť, alebo neschváliť. Po stretnutí s primátorkou, liste v ktorom menujú svoje aktivity a výhody a doložení tých istých príloh, ktoré sme mestu dali my (ako prezentácia PND, vizualizácia priestorov) zrazu tanečná škola Frimart, ktorá v máji nevedela, ani o ktoré nadzemné podlažie žiada a v neznámom momente sa z ich žiadosti o zmenu v prihláške do nevyhlásenej obchodnej súťaže s pomýleným poschodím stala žiadosť o podporu s dôvodu osobitého zreteľa okopírovala náš návrh a predstavu a vybrala si tie isté priestory o tej istej výmere, ktoré sme si vybrali aj my a mestská rada záhadným spôsobom, aj po nedoporučení majetkovou komisiou doporučila prenájom tanečnému štúdiu Frimart „ako prípad hodný osobitného zreteľa z dôvodu podpory kultúrneho života v meste Prešov za 9€/m²/rok plus náklady“. Teda pre mesto ide ročne o ponuku výhodnejšiu o približne 232 eur.
26.10.2015 zasadalo mestské zastupiteľstvo, kde sa mal schvaľovať tento majetkový prevod a ja som sa prihlásila do vystúpení občanov. Veľmi sugestívny architektonický priestor rokovacej sály miestnej prešovskej samosprávy, budí presklennými tabuľami, ktoré jediné delia poslancov a chodbu dojem akejsi transparentnosti a vzdušnosti, sledovanie priamych prenosov zo zastupiteľstva však len vzbudzuje hnus. Vystúpenia občanov, ktoré trvajú 30 minút celodenným rokovaním unavení poslanci ani nevnímajú, idú radšej do bufetu a na cigaretku. Prvý krát som zažila rečnenie pred sálou plnej ľudí, v ktorej vás nikto nepočúva. V tejto atmosfére sa ma zmocnil pocit zbytočnosti nášho snaženia a absolútnej bezmocnosti voči faulom politkov, ktorí si aj tak presadia to, čo si presadiť chcú. Zrejme toto vystúpenie a poukázanie na netransparentnosť a rozdiel v rozhodnutí mestskej rady a majetkovej komisie padlo na aspoň trochu úrodnú pôdu. Na tomto zastupiteľstve nakoniec na žiadosť poslankyne Ďurčanskej poslanci zámer o prenájme tanečnému štúdiu neschválili a navrhli vrátiť prípad späť do majetkovej komisie a vyhlásiť obchodnú súťaž, prihlásil sa vraj aj tretí záujemca – reštaurácia, ponúkajúca komerčný prenájom.
Následne majetková komisia doporučila vyhlásiť obchodnú súťaž, na zastupiteľstve 16.12.2015 však opäť došlo k nepochopiteľnému zvratu a poslanec Kahanec (bývalý poslanec NR SR, ktorý sa dlhé roky pohyboval v Prešov Real) vystúpil s týmito slovami: „Chcem to ešte krátko zdôvodniť, sú to priestory, kde stojí vrchné poschodie, stojí dokonca prízemie a aby neboli podozrenia, že niekoho tu tlačím, tak prosím ešte, aby zástupcovia Prešovu Real a nové vedenie, ale aj staré vedenie, poprosím aj teba, ako sú využívané priestory v hoteli Senátor, či sa jedná o hotelovú časť , či sa jedná o reštauračnú časť, koľko vlastne eeee berieme z tohto spodného priestoru, kde dnes sú vlastne eeee k chodníku koľko sme brali od týchto nájomcov, ktorí tam boli, respektíve sú, eee v akých zľavách išli, koľko berieme od suterénnych priestorov, ktoré sú využívané, lebo využívané je iba suterén a tie horné priestory prenajmeme tak, jak príde a je problém ich vôbec prenajať. Takže navrhujem to preto, aby sme už ďalej nestrácali a neničili naše objekty a mali aspoň....píííp„ (Koniec vyhradeného času pre poslanca.)
Po tomto príhovore poslanci schválili zámer o prenájme priestorov bývalého Hotela Senátor tanečnej škole Frimart, i keď na odporučenie majetkovej komisie mali rokovať o vyhlásení obchodnej súťaže. V tomto bode príbehu sme si povedali, že nám takýto spôsob spolupráce nestojí za to, že mesto zlyhalo, že to všetko, čo sa udialo medzi týmito riadkami v meste, ktorého meno hrdo nosíme v názve nášho divadla nič očakávať nemôžeme. Naša úradníčka z majetkového oddelenia nám prisľúbila pomoc pri hľadaní ďalších priestorov a sľúbila nám, že nás spolu s firmou Real zavolajú na ďalšie obhliadky, čo sa dodnes nestalo.
Na poslednom mestskom zastupiteľstve sa mal schvaľovať ostrý prevod prenájmu nehnuteľnosti tanečnej škole Frimart. Len na základe neustáleho ďobania do prípadu niekoľkých jednotlivcov a na návrh poslanca Matejku, tento prevod stiahli a opäť sa malo rokovať o vyhlásení obchodnej súťaže a o tom, aby sa neprenajali tieto reprezentatívne priestory mesta tak rýchlo. Na ilustráciu čo na to v štruktúrach dlhoročne zabetónovaný poslanec Janko: „Tiež by som bol radšej, keby sme si vyrábali na chlieb náš každodenný a radšej to prenajali nejakému subjektu, ktorý by z tak impozantnej budovy ako je Senátor urobila čosi výnimočné, nejakú výnimočnú prevádzku, aby tam mala. Ja som hovoril, aby sa to aj mimo región spropagovala tá budova, aby niekto snáď prejavil záujem, keď nie v našom regióne, tak niekde inde, že s touto budovou niečo urobí, lebo si to táto budova zaslúži, ale nestalo sa, bohužiaľ. Nikto to neakceptoval. Opakovane som to hovoril. A čo sa týka divadla, no viete, všetka úcta, ale máme tu tri nádherné kamenné budovy a ešte dávať štvrtú divadlu, pri všetkej úcte ku kultúre, je to PRÍLIŠ, podľa mňa. Ďakujem.“
Prešovské národné divadlo stratilo s mestom Prešov rok svojho života a veľké množstvo energie, získali sme však aj veľa skúsenosti a takmer chirurgický pohľad (skôr patológa ako chirurga) do jednej sféry našich životov, ktorou je miestna politika, občania sa však môžu prizerať len pri zhasnutom svetle. Mesto Prešov nevie čo chce, nemá žiadny zámer, dramaturgiu mesta, nevadí mu exodus mladých a šikovných ľudí. Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta na najbližšiu päťročnicu je len obsahovo prázdny a formálne neškodný dokument, za ktorý si niekto vyfaktúroval peniaze daňovníkov. Mesto Prešov podporuje hodnoty rodiny (svojej vlastnej), seniorov (zomierajúcich vo svojich funkciách) a kresťanské hodnoty (aktivity ako týždeň manželstva, veľkonočné pašie a pod. sa stávajú popri mažoretkách takmer jedinou kultúrno-spoločenskou programovou náplňou nášho mesta.)
Ako riešenie situácie, ktorá vznikla poukázaním na neschopnosť mesta prenajať priestory bývalého Hotela Senátor mesto dospelo k záveru, že schváli nariadenie na základe ktorého sa priestory v centre mesta dajú prenajať len za komerčnú sumu, teda žiadne občianske združenie si už v centre mesta nepískne.
Keďže sme priestor nezískali, nevieme žiadať o projekty, ktoré by mohli pomôcť rozvoju nášho divadla, aj kultúry v meste a regióne. Nevieme reprízovať naše predstavenia s takou pravidelnosťou, s akou by sme si želali, pretože naše termíny často kolidujú s termínmi divadla, kde si priestory prenajímame. Preplácame peniaze za prepravu kulís a sklady. Skúšky mávame často v provizórnych priestoroch. Nevieme hosťovať iné zaujímavé predstavenia z Bratislavy a ďalších slovenských miest, ako aj iné kultúrne podujatia ktoré by chceli zavítať do Prešova a spoluprácu s nimi máme dohodnutú. Sme každý týždeň v strese, kde sa stretneme s deťmi z Dramaticky mladých, aby sme sa mohli spoločne venovať hodinám tvorivého písania a pracovať na našich projektoch.
Rozhodli sme sa ísť cestou nezávislého profesionálneho divadla zameraného na súčasnú drámu, snažiaceho sa vytvárať pridanú hodnotu pre toto mesto a utopicky zvrátiť exodus z východu na západ, ale občas sa pýtam načo by sa tu niekto vracal, keď ho tu čaká len nepochopenie úradníkov a neférovosť politikov. Snažím sa však stále veriť, že má zmysel vrátiť sa a vrátiť mestu to čo nám dalo, keď sa naše hodnoty formovali.
Lenže to, čo robí Prešov Prešovom nie sú politici, ale sú ľudia, ktorí vytvárajú priestor pre tvorbu, vzdelanie a kultúru. A naša snaha posúvať a profesionalizovať naše divadlo každú sezónu smerom k repertoárovému divadlu so sprievodnými aktivitami ešte nestroskotala len kvôli zhovievavosti našich rodín, priateľov, divákov, ochote hercov a všetkých, ktorí nám pomáhajú.
Nepôjdem voliť, naposledy som ešte bola, lebo som si myslela, že to zopár ľudí zmení. Po skúsenosti s miestnou samosprávou si myslím, že je to úplne jedno, kto je pri moci, sú to vždy len tí istí nadľudia v oblekoch, ktorí si najprv po svojom zvolení musia uplácať vlastné obchody, a všetky tie zastupiteľstvá, komisie a rady sú len fraškou... Ľudia nakupujú, serú, požičiavajú si peniaze, jedia a spia, zatiaľ čo oni „nadľudia“ rokujú a politikárčia, posúvajú pomyselnú hranicu viac doprava, alebo doľava. Lenže žiadne doprava, ani doľava nie je. Je tu svet okolo nás, ktorý sa snažíme urobiť lepším pre náš každodenný život, ale politici na tom nemajú žiadny záujem. Vždy pred voľbami nám hustia do hlavy, že ide o veľa, ale žiaľ o veľa ide IM. Ako mám ísť voliť, keď vidím, čo robia zástupcovia jednotlivých strán na regionálnej úrovni. Politika by mala byť zodpovednosti, odbornosti a o hodnotách. A to sa obávam nikdy v dejinách ľudstva nebola a ani nebude. Kým nebude kandidovať niekto ako je napríklad starosta Spišského Hrhova, za kým sú na lokálnej úrovni také výsledky, že v priamom prenose vidíme správu obce s úspešným hospodárskym aj kultúrnym konceptom, dovtedy „volim vypiť“, žiaľ takto sa tu na východe bojuje proti nezmyselnosti zákonov a bytia.
Komentár autorky článku k vzniknutej diskusii o povinnosti voliť k 24.2.2016
Keby tento článok nevyšiel zhodou okolností tesne pred voľbami, verím, že by vás mnohých tak neprovokovala ironická pointa riešenia problémov na východe - volim vypiť. Účelom tohto textu nie je nikoho navádzať na to, či ísť alebo neísť voliť a nevyjadruje ani presvedčenie všetkých členov PND, mnohí sa voliť chystajú. Voľba nevoliť je mojím osobným postojom, ktorý vyjadruje to, že sa radšej budem občiansky angažovať, venovať divadlu a písať hry, ktoré reflektujú súčasnosť a myslím si, že tým dokážem viac ako odovzdaním hlasu "menšiemu zlu" proti môjmu svedomiu raz za štyri roky. Nemyslím si, že v živote máme vždy robiť kompromisy a ak sme nespokojní s politikmi a systémom, treba ho zmeniť. Nie sme však rukojemníci v rukách politikov, ktorí nás presviedčajú, že ak ich nebudeme voliť nebojujeme proti zlu ako v Pánovi prsteňov. Nie vždy na zmenu a výmenu ľudí v politike stačia voľby alebo revolúcia. (Máte pocit, že sa vymenil ľudia a praktiky v politike po nežnej revolúcii?) Lenže odovzdanie hlasu raz za štyri roky, ktoré je pre väčšinu vrcholom využívania práv demokracie, je často krát len alibistickým plnením priania politikov - Dajte nám svoj hlas a viac sa nestarajte. Ak chceme byť šťastní, mali by sme sa zúčastňovať na tvorbe občianskej spoločnosti, hoci i na komunitnej úrovni, tým, že skúsime dať osadiť pred svoju bytovku lavičku. Niekedy tým dosiahneme oveľa viac ako voľbami strán, o ktorých často vieme len to, čo sa chce, aby sme vedeli. Na tej lavičke sa zrazu začnú stretávať ľudia a možno sa zo stretávania na lavičke stane sobotná súťaž v pečení bábovky a z pečenia bábovky sa stane spoločné riešenie problémov jedného vchodu. Prosím choďte voliť, ak máte koho voliť, nevzdávajte sa svojho volebného práva. Ja sa svojho práva rovnako nevzdávam, len ho momentálne používam trochu inak. S pozdravom M.Z.
Michaela Zakuťanská: Volim vypiť
alebo
Epilóg o prenájme priestorov pre Prešovské národné divadlo
Keď človek prenikne hlbšie do fungovania miestnej samosprávy, stratí akékoľvek ilúzie o tom ako asi „funguje“ táto krajina. O politike o ktorej nemal vysokú mienku ani predtým mu ostáva myslieť si už len to, že tých pár odhodlaných, čo chce niečo zmeniť, nezmení takmer nič. Lebo politici, i keď lokálny, si veľmi rýchlo zvyknú na to, že sa z nich oblečením magického dobre ušitého obleku a dôležitými kontaktmi v mobilnom telefóne stávajú akýsi nadľudia, ktorých poslaním nie je napĺňať priania a potreby občanov, ale len zvýhodňovať seba, svoju rodinu a známych, najmä rýchlo a teraz, kým sú pri moci.
Aby som zhrnula náš dlhý príbeh a skúsenosť na pár riadkov. Vo februári 2015 sme požiadali primátorku mesta Prešov o pomoc pri hľadaní priestorov pre Prešovské národné divadlo. Na osobnom stretnutí nám vtedy novozvolená primátorka pomoc prisľúbila a sama navrhla dlhodobo nevyužité priestory bývalého hotela Senátor na Hlavnej ulici v Prešove. Vo svojom mene nám dohodla stretnutie so zástupcami firmy Prešov REAL, ktorá spravuje mestský majetok. V REALE nám navrhli zopár nehnuteľností, ktoré by sme si mohli obzrieť a v marci sme absolvovali prehliadky niekoľkých priestorov. Vytvoreniu štúdiovej divadelnej sály však zodpovedal len priestor bývalého hotela Senátor, ide o prvé poschodie (II.NP) meštianskeho domu na Hlavnej ulici, kde sa nachádza sála o rozmere 97m², niekoľko salónikov a bývalá kuchyňa, z ktorých je možné vytvoriť foyer divadla a spoločenské priestory, zázemie pre hercov a sklad rekvizít. Podali sme si žiadosť o prenájom týchto priestorov k dátumu 14.4.2015 s osobitným zreteľom (teda za 1€/m² ročne a náklady na energie.)
Oslovili sme architektov z JaOnMi, ktorí nám vo svojom voľnom čase a na vlastné náklady vyhotovili vizualizáciu priestoru a absolvovali s nami ďalšiu prehliadku. Nič nenasvedčovalo tomu, že by mohli nastať akékoľvek komplikácie pri prenájme takéhoto dlhodobo nevyužitého priestoru, ešte na spoločensky prospešný účel. Spočiatku sme verili tomu, že novú sezónu zahájime v novom divadle, postupne sme však začali spoznávať rôznych úradníkov, poslancov a hlbiny priebehu schvaľovania takejto žiadosti. Prešov REAL doporučilo mestu žiadať od nás prenájom 8,3 €/m² ročne a náklady, s čím sme súhlasili, keďže ide o štandardný prenájom stanovený mestom pre občianske združenia a žiadali sme o plochu 332 m². Za záhadných okolností sme až na druhýkrát sme prešli výborom mestskej časti a začalo sa čosi šepkať o ďalšom záujemcovi. Keďže každý výbor a komisia sa stretávajú raz mesačne, výbory a komisie sa absolvujú postupne, náš časový plán na ktorý boli naviazané granty a ľudia bol nereálny. Totiž do hry vstúpilo tanečné štúdio Frimart, ktoré si 22.4.2015 založilo občianske združenie (ponúkajúce komerčné aktivity – tanečné kurzy a výchovné koncerty. V tom čase už malo tanečné štúdio prenajaté priestory vo fitnesscentre a jeho majitelia ako tanečníci reprezentovali mesto Michalovce.) a prihlásilo sa do nevyhlásenej obchodnej súťaže o III.NP (nie II.NP) k neurčitému dátumu. Na ich prihláške, totiž figurujú až dátumy tri – 25.5. pri podpise žiadateľa, 14.5. na pečiatke z podateľne a ďalší júnový dátum na ďalšej neurčitej pečiatke z podateľne. Zrazu sme museli čakať, kým oni prejdú tými istými kolami, ktorými sme prešli už aj my, a do majetkovej komisie sme sa tak dostali až 1.7.2015 (teda bez možnosti dostať našu žiadosť na mestské zastupiteľstvo pred letnými prázdninami), kedy komisia doporučila prenájom priestorov PND a nedoporučila prenájom priestorov tanečnému štúdiu z dôvodov zaťaženia klenieb pri vykonávaní športovej činnosti a požiadala tanečné štúdio o vypracovanie statického posudku, ak chcú o priestory naďalej žiadať. Do leta sme odchádzali s tým, že síce sezónu v priestoroch Senátora nezačneme, ale verili sme, že mesto nás podporí.
22.9.2015 opäť zasadala majetková komisia, ktorá po doručení statického posudku (ktorý nie je posudkom, len vyjadrením statika, ale v ďalších dokumentoch už tanečníci nazývajú vyjadrenie statika posudkom) od tančného štúdia Frimart a komisia následne opäť nedoporučila prenájom tanečnému štúdiu.
Dňa 19.10.2015 zasadala mestská rada, ktorá je odporúčacím orgánom mestského zastupiteľstva, pre ktoré pripravuje podklady na jeho zasadnutie a odporúča jednotlivé návrhy schváliť, alebo neschváliť. Po stretnutí s primátorkou, liste v ktorom menujú svoje aktivity a výhody a doložení tých istých príloh, ktoré sme mestu dali my (ako prezentácia PND, vizualizácia priestorov) zrazu tanečná škola Frimart, ktorá v máji nevedela, ani o ktoré nadzemné podlažie žiada a v neznámom momente sa z ich žiadosti o zmenu v prihláške do nevyhlásenej obchodnej súťaže s pomýleným poschodím stala žiadosť o podporu s dôvodu osobitého zreteľa okopírovala náš návrh a predstavu a vybrala si tie isté priestory o tej istej výmere, ktoré sme si vybrali aj my a mestská rada záhadným spôsobom, aj po nedoporučení majetkovou komisiou doporučila prenájom tanečnému štúdiu Frimart „ako prípad hodný osobitného zreteľa z dôvodu podpory kultúrneho života v meste Prešov za 9€/m²/rok plus náklady“. Teda pre mesto ide ročne o ponuku výhodnejšiu o približne 232 eur.
26.10.2015 zasadalo mestské zastupiteľstvo, kde sa mal schvaľovať tento majetkový prevod a ja som sa prihlásila do vystúpení občanov. Veľmi sugestívny architektonický priestor rokovacej sály miestnej prešovskej samosprávy, budí presklennými tabuľami, ktoré jediné delia poslancov a chodbu dojem akejsi transparentnosti a vzdušnosti, sledovanie priamych prenosov zo zastupiteľstva však len vzbudzuje hnus. Vystúpenia občanov, ktoré trvajú 30 minút celodenným rokovaním unavení poslanci ani nevnímajú, idú radšej do bufetu a na cigaretku. Prvý krát som zažila rečnenie pred sálou plnej ľudí, v ktorej vás nikto nepočúva. V tejto atmosfére sa ma zmocnil pocit zbytočnosti nášho snaženia a absolútnej bezmocnosti voči faulom politkov, ktorí si aj tak presadia to, čo si presadiť chcú. Zrejme toto vystúpenie a poukázanie na netransparentnosť a rozdiel v rozhodnutí mestskej rady a majetkovej komisie padlo na aspoň trochu úrodnú pôdu. Na tomto zastupiteľstve nakoniec na žiadosť poslankyne Ďurčanskej poslanci zámer o prenájme tanečnému štúdiu neschválili a navrhli vrátiť prípad späť do majetkovej komisie a vyhlásiť obchodnú súťaž, prihlásil sa vraj aj tretí záujemca – reštaurácia, ponúkajúca komerčný prenájom.
Následne majetková komisia doporučila vyhlásiť obchodnú súťaž, na zastupiteľstve 16.12.2015 však opäť došlo k nepochopiteľnému zvratu a poslanec Kahanec (bývalý poslanec NR SR, ktorý sa dlhé roky pohyboval v Prešov Real) vystúpil s týmito slovami: „Chcem to ešte krátko zdôvodniť, sú to priestory, kde stojí vrchné poschodie, stojí dokonca prízemie a aby neboli podozrenia, že niekoho tu tlačím, tak prosím ešte, aby zástupcovia Prešovu Real a nové vedenie, ale aj staré vedenie, poprosím aj teba, ako sú využívané priestory v hoteli Senátor, či sa jedná o hotelovú časť , či sa jedná o reštauračnú časť, koľko vlastne eeee berieme z tohto spodného priestoru, kde dnes sú vlastne eeee k chodníku koľko sme brali od týchto nájomcov, ktorí tam boli, respektíve sú, eee v akých zľavách išli, koľko berieme od suterénnych priestorov, ktoré sú využívané, lebo využívané je iba suterén a tie horné priestory prenajmeme tak, jak príde a je problém ich vôbec prenajať. Takže navrhujem to preto, aby sme už ďalej nestrácali a neničili naše objekty a mali aspoň....píííp„ (Koniec vyhradeného času pre poslanca.)
Po tomto príhovore poslanci schválili zámer o prenájme priestorov bývalého Hotela Senátor tanečnej škole Frimart, i keď na odporučenie majetkovej komisie mali rokovať o vyhlásení obchodnej súťaže. V tomto bode príbehu sme si povedali, že nám takýto spôsob spolupráce nestojí za to, že mesto zlyhalo, že to všetko, čo sa udialo medzi týmito riadkami v meste, ktorého meno hrdo nosíme v názve nášho divadla nič očakávať nemôžeme. Naša úradníčka z majetkového oddelenia nám prisľúbila pomoc pri hľadaní ďalších priestorov a sľúbila nám, že nás spolu s firmou Real zavolajú na ďalšie obhliadky, čo sa dodnes nestalo.
Na poslednom mestskom zastupiteľstve sa mal schvaľovať ostrý prevod prenájmu nehnuteľnosti tanečnej škole Frimart. Len na základe neustáleho ďobania do prípadu niekoľkých jednotlivcov a na návrh poslanca Matejku, tento prevod stiahli a opäť sa malo rokovať o vyhlásení obchodnej súťaže a o tom, aby sa neprenajali tieto reprezentatívne priestory mesta tak rýchlo. Na ilustráciu čo na to v štruktúrach dlhoročne zabetónovaný poslanec Janko: „Tiež by som bol radšej, keby sme si vyrábali na chlieb náš každodenný a radšej to prenajali nejakému subjektu, ktorý by z tak impozantnej budovy ako je Senátor urobila čosi výnimočné, nejakú výnimočnú prevádzku, aby tam mala. Ja som hovoril, aby sa to aj mimo región spropagovala tá budova, aby niekto snáď prejavil záujem, keď nie v našom regióne, tak niekde inde, že s touto budovou niečo urobí, lebo si to táto budova zaslúži, ale nestalo sa, bohužiaľ. Nikto to neakceptoval. Opakovane som to hovoril. A čo sa týka divadla, no viete, všetka úcta, ale máme tu tri nádherné kamenné budovy a ešte dávať štvrtú divadlu, pri všetkej úcte ku kultúre, je to PRÍLIŠ, podľa mňa. Ďakujem.“
Prešovské národné divadlo stratilo s mestom Prešov rok svojho života a veľké množstvo energie, získali sme však aj veľa skúsenosti a takmer chirurgický pohľad (skôr patológa ako chirurga) do jednej sféry našich životov, ktorou je miestna politika, občania sa však môžu prizerať len pri zhasnutom svetle. Mesto Prešov nevie čo chce, nemá žiadny zámer, dramaturgiu mesta, nevadí mu exodus mladých a šikovných ľudí. Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta na najbližšiu päťročnicu je len obsahovo prázdny a formálne neškodný dokument, za ktorý si niekto vyfaktúroval peniaze daňovníkov. Mesto Prešov podporuje hodnoty rodiny (svojej vlastnej), seniorov (zomierajúcich vo svojich funkciách) a kresťanské hodnoty (aktivity ako týždeň manželstva, veľkonočné pašie a pod. sa stávajú popri mažoretkách takmer jedinou kultúrno-spoločenskou programovou náplňou nášho mesta.)
Ako riešenie situácie, ktorá vznikla poukázaním na neschopnosť mesta prenajať priestory bývalého Hotela Senátor mesto dospelo k záveru, že schváli nariadenie na základe ktorého sa priestory v centre mesta dajú prenajať len za komerčnú sumu, teda žiadne občianske združenie si už v centre mesta nepískne.
Keďže sme priestor nezískali, nevieme žiadať o projekty, ktoré by mohli pomôcť rozvoju nášho divadla, aj kultúry v meste a regióne. Nevieme reprízovať naše predstavenia s takou pravidelnosťou, s akou by sme si želali, pretože naše termíny často kolidujú s termínmi divadla, kde si priestory prenajímame. Preplácame peniaze za prepravu kulís a sklady. Skúšky mávame často v provizórnych priestoroch. Nevieme hosťovať iné zaujímavé predstavenia z Bratislavy a ďalších slovenských miest, ako aj iné kultúrne podujatia ktoré by chceli zavítať do Prešova a spoluprácu s nimi máme dohodnutú. Sme každý týždeň v strese, kde sa stretneme s deťmi z Dramaticky mladých, aby sme sa mohli spoločne venovať hodinám tvorivého písania a pracovať na našich projektoch.
Rozhodli sme sa ísť cestou nezávislého profesionálneho divadla zameraného na súčasnú drámu, snažiaceho sa vytvárať pridanú hodnotu pre toto mesto a utopicky zvrátiť exodus z východu na západ, ale občas sa pýtam načo by sa tu niekto vracal, keď ho tu čaká len nepochopenie úradníkov a neférovosť politikov. Snažím sa však stále veriť, že má zmysel vrátiť sa a vrátiť mestu to čo nám dalo, keď sa naše hodnoty formovali.
Lenže to, čo robí Prešov Prešovom nie sú politici, ale sú ľudia, ktorí vytvárajú priestor pre tvorbu, vzdelanie a kultúru. A naša snaha posúvať a profesionalizovať naše divadlo každú sezónu smerom k repertoárovému divadlu so sprievodnými aktivitami ešte nestroskotala len kvôli zhovievavosti našich rodín, priateľov, divákov, ochote hercov a všetkých, ktorí nám pomáhajú.
Nepôjdem voliť, naposledy som ešte bola, lebo som si myslela, že to zopár ľudí zmení. Po skúsenosti s miestnou samosprávou si myslím, že je to úplne jedno, kto je pri moci, sú to vždy len tí istí nadľudia v oblekoch, ktorí si najprv po svojom zvolení musia uplácať vlastné obchody, a všetky tie zastupiteľstvá, komisie a rady sú len fraškou... Ľudia nakupujú, serú, požičiavajú si peniaze, jedia a spia, zatiaľ čo oni „nadľudia“ rokujú a politikárčia, posúvajú pomyselnú hranicu viac doprava, alebo doľava. Lenže žiadne doprava, ani doľava nie je. Je tu svet okolo nás, ktorý sa snažíme urobiť lepším pre náš každodenný život, ale politici na tom nemajú žiadny záujem. Vždy pred voľbami nám hustia do hlavy, že ide o veľa, ale žiaľ o veľa ide IM. Ako mám ísť voliť, keď vidím, čo robia zástupcovia jednotlivých strán na regionálnej úrovni. Politika by mala byť zodpovednosti, odbornosti a o hodnotách. A to sa obávam nikdy v dejinách ľudstva nebola a ani nebude. Kým nebude kandidovať niekto ako je napríklad starosta Spišského Hrhova, za kým sú na lokálnej úrovni také výsledky, že v priamom prenose vidíme správu obce s úspešným hospodárskym aj kultúrnym konceptom, dovtedy „volim vypiť“, žiaľ takto sa tu na východe bojuje proti nezmyselnosti zákonov a bytia.
Komentár autorky článku k vzniknutej diskusii o povinnosti voliť k 24.2.2016
Keby tento článok nevyšiel zhodou okolností tesne pred voľbami, verím, že by vás mnohých tak neprovokovala ironická pointa riešenia problémov na východe - volim vypiť. Účelom tohto textu nie je nikoho navádzať na to, či ísť alebo neísť voliť a nevyjadruje ani presvedčenie všetkých členov PND, mnohí sa voliť chystajú. Voľba nevoliť je mojím osobným postojom, ktorý vyjadruje to, že sa radšej budem občiansky angažovať, venovať divadlu a písať hry, ktoré reflektujú súčasnosť a myslím si, že tým dokážem viac ako odovzdaním hlasu "menšiemu zlu" proti môjmu svedomiu raz za štyri roky. Nemyslím si, že v živote máme vždy robiť kompromisy a ak sme nespokojní s politikmi a systémom, treba ho zmeniť. Nie sme však rukojemníci v rukách politikov, ktorí nás presviedčajú, že ak ich nebudeme voliť nebojujeme proti zlu ako v Pánovi prsteňov. Nie vždy na zmenu a výmenu ľudí v politike stačia voľby alebo revolúcia. (Máte pocit, že sa vymenil ľudia a praktiky v politike po nežnej revolúcii?) Lenže odovzdanie hlasu raz za štyri roky, ktoré je pre väčšinu vrcholom využívania práv demokracie, je často krát len alibistickým plnením priania politikov - Dajte nám svoj hlas a viac sa nestarajte. Ak chceme byť šťastní, mali by sme sa zúčastňovať na tvorbe občianskej spoločnosti, hoci i na komunitnej úrovni, tým, že skúsime dať osadiť pred svoju bytovku lavičku. Niekedy tým dosiahneme oveľa viac ako voľbami strán, o ktorých často vieme len to, čo sa chce, aby sme vedeli. Na tej lavičke sa zrazu začnú stretávať ľudia a možno sa zo stretávania na lavičke stane sobotná súťaž v pečení bábovky a z pečenia bábovky sa stane spoločné riešenie problémov jedného vchodu. Prosím choďte voliť, ak máte koho voliť, nevzdávajte sa svojho volebného práva. Ja sa svojho práva rovnako nevzdávam, len ho momentálne používam trochu inak. S pozdravom M.Z.
Projekt Štúdia Prešovského národného divadla je na svete.
Vizualizáciu pripravilo architektonické štúdio JaOnMi CreatureS. Viac sa dočítate nižšie.
Vizualizáciu pripravilo architektonické štúdio JaOnMi CreatureS. Viac sa dočítate nižšie.
Prešovské národné divadlo našlo v spolupráci s Mestom Prešov priestory v bývalom hoteli Senátor na Hlavnej 67.
Momentálne prebiehajú schvaľovacie kolá Výboru mestskej časti, Majetkovej komisie a následne Mestského zastupiteľstva mesta Prešov.
Už v septembri by sme chceli začať sezónu v nových priestoroch. Takto by tieto priestory mohli vyzerať.
Na rekonštrukciu je potrebných približne 20.000 eur. Tie sa snažíme získať zo súkromných zdrojov, formou crowdfundingu a dotácií.
Ak by ste chceli prispieť prosím kontaktujte nás na presovskenarodne@gmail.com, pre generálnych sponzorov, ale aj každého kto nám pomôže
máme pripravené zaujímavé benefity.
Momentálne prebiehajú schvaľovacie kolá Výboru mestskej časti, Majetkovej komisie a následne Mestského zastupiteľstva mesta Prešov.
Už v septembri by sme chceli začať sezónu v nových priestoroch. Takto by tieto priestory mohli vyzerať.
Na rekonštrukciu je potrebných približne 20.000 eur. Tie sa snažíme získať zo súkromných zdrojov, formou crowdfundingu a dotácií.
Ak by ste chceli prispieť prosím kontaktujte nás na presovskenarodne@gmail.com, pre generálnych sponzorov, ale aj každého kto nám pomôže
máme pripravené zaujímavé benefity.
